Môj syn už 7 rokov brázdieurópske diaľnice s 20 tonovým kamiónom. Tá jeho práca si vyžadujezodpovedného chlapa, ktorý sa musí vedieť sám postarať, aby niekoľkostotisícový náklad na niekoľkomiliónovom aute dopravil na miesto určenia vzdialené niekoľko tisíc kmv určenom čase a za každého počasia a za nepredvídateľnýchokolností. Zvláda to dobre a je si toho vedomý.
Doma ho moc nevidíme. Ale keď sa predsa len ukáže, tak si nemôžemodpustiť, aby som mu za niekoľko týždňov nazbierané pocity znerealizovaného otcovstva patrične neprejavil. Inými slovami nepoúčal a nedával rady do života. Nikdy sa nezdržídlho, veď odovzdať špinavé prádlo na vypratie a vziať si čisté, netrvázas toľko. A dievčina jeho srdca ho už čaká. Takže to musím za tenkrátky čas vždy stihnúť na neho všetko vybafnúť, čo si myslím, že by si malvziať k srdcu. Žena sa mi síce snaží varovnými pohľadmi naznačiť, že tohoje naraz priveľa a že to nebude schopný všetko stráviť. Obyčajne je užneskoro.
Keď večer zaspávama rozmýšľam o tom, v slabej chvíli úprimnosti samého voči sebepripúšťam, že ja o mojom synovi už všeličo neviem. Neviem, čo celé týždnerieši, o čom premýšľa, čo ho trápi, čo ho naopak teší a čo jepre neho dôležité. Po čom túži. A tak moje poúčanie a rady do životaidú možno mimo. Na druhej strane mám dojem, že ani on o mne všeličo nevie,nechápe moje pocity, myšlienky, túžby, očakávania.
Rovnaký proces som prežil, keďsám som bol synom a mal som pocit, že mi môj otec nerozumie. A ja som nerozumel veľakrátjemu. Začínam ho chápať, rozumieť mu, až teraz, keď to prežívam vovzťahu s vlastným synom. Najviacma na tom mrzia dve veci. Po prvé, že už svojmu vlastnému otcovi to nemôžempovedať a po druhé, že napriek týmto skúsenostiam sa musím zmieriť s tým, že aj môj syn možno pochopí mňa, až keď bude mať vlastnéhosyna.
História sa opakuje. Keď som bolchlapcom, veľmi som túžil, aby mal môj otec viac času pre mňa. Chýbal mi. Keďsom bol ja dospelý mladý muž, nemal som ja pre neho dosť časua porozumenia. Rovnako som nevyužil lepšie ten čas pre svojho syna. Teraz to už viem.
A možno, že to nie je ažtaké zlé. Včera mi syn zatelefonoval, bol deň otcov. Nezabudol.
